Havajské litánie

Autor: Matúš Marcinčin | 10.12.2012 o 21:00 | Karma článku: 7,28 | Prečítané:  250x

Nie si vzdorujúci rebel s Ginsbergovými veršami v jazzovom ošiali popierajúci úpadkovú pseudokultúru univerzálneho dneška. Nikdy v svojej skrytej duši nezažiješ Sturm und Drang, ktorý ťa mykne mimo masu mäsa. Utopické vízie o nirváne spravodlivosti vo vesmírnom kolobehu mieru a pokoja sú ďaleko od tvojich horizontov. Nevieš, čo to je revolúcia, čo je to stáť za sebou samým a stať sa sebou samým. Nemáš rozhľad filozofa potrebný pre opovržlivý nadhľad stoika. Chýba ti odstup a pohľad uprený niekde tam k ďalekým sackettovským modrým vrchom... To nič. Pokoj a mier. Aj tak je všetko len márnosť.

 divadload.sk, epresov.com

Naozaj na tom nič nie je, Janko. Veď ty predsa nemôžeš za to, že si prišiel na svet v stratenej doline na konci sveta. V diere, ktorú prejdeš za desať minúť a ešte stihneš aj dve veľké pivá. Okrem krčmy tu je ešte i - ako ináč - kostol. A jedna zasratá autobusová zastávka. A to je všetko. Všetko ostatné tu už iba nie je. Napríklad práca. Roboty ňit. A kedz ňit, ta ňit. Tu je šicko porobeno, ľudze šedza a piju. Proste Havaj. Rozumiš?! Na rozbitej ceste prvej triedy medzi Stropkovom a Medzilaborcami.

Nemáš vinu ani na tom, že obzory tvojho asi priateľa končia pri výsledku nedeľňajšieho futbalového zápasu šiestej oblastnej ligy. Že pokazený televízor zanechá v jeho duši veľké prázdno a neistotu. Že kvet je preňho len neužitočná burina alebo prinajlepšom dôvod na žiarlivosť. Prepáč, ale v jeho objatiach naozaj neobjavíš to, čo ti chýba. Ani lásku, ktorá by ti možno stačila, aby si sa usmial aj v Havaji. Nehnevaj sa naňho, Janko... tu sa z neho ani nemohlo stať nič iné ako tupé, obmedzené, aj keď možno dobrácke hovädo...

1.jpg

Ani svoju rodinu si si nevybral. Už tvoja stará mama, správkyňa cintorína, prežila nešťastný a opustený život v Havaji. Janko, a tvoja mama... nezomrela. Nie, nežije... Chcel som ti len povedať, že sa zabila. Neuniesla ťažobu havajského sna. Nepýtaj sa toľko, či ťa chcela, či ťa milovala,... Prečo to urobila... Si taký ako ona. Ale, prosím, nepýtaj sa, veď dobre vieš, že... takto to bude lepšie. Nepýtaj sa a zmier sa so svojím osudom. Odkaz tvojej rodiny. Trp, Jozef Mak. Človek - milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.

2.jpg

Ach. A teraz tvoj otec. Janka, odpusť mu, že vždy chcel mať syna. Že sa k tebe správa ako ku chlapcovi. Že je fatálne zamotaný v sieťach alkoholu, on – skrachovaný umelec, maliar, ktorý prišiel do Havaja ako tulák zo sveta, aby ho tupé živorenie v tomto zapadákove zlomilo a zničilo. Janka, nesúď svojho otca, kým si nekráčala v jeho stopách. Hoc aj kráčal po krivých cestách a mohla by si mu mnoho vyčítať. Prosím, nesúď ho. Raz by si tak musela odsúdiť aj samu seba.

3.jpg

Tuctové, nikým nepovšimnuté, a napriek tomu také jedinečné každodenné príbehy ľudí z rozličných dôvodov odsúdených žiť v zapadnutých východoslovenských dedinkách v ťažkých sociálnych podmienkach sa stali námetom pre trpkovtipnú tragédiu zo súčasnosti Havaj mladej prešovskej dramaturgičky a scenáristky Michaely Zakuťanskej, ktorá za svoj debut získala ocenenia na súťažiach Dráma 2007 a Cena Tibora Vichtu 2009. Od marca 2011 sa Havaj pravidelne uvádza v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove.

4.jpg

Janka. Teraz ti už môžem takto hovoriť. Máš dvadsať rokov a nie si ničím výnimočná. A predsa v celom vesmíre niet nikoho ako ty. Máš v sebe svoje skromné túžby. Márnu snahu stále chováš v duchu, raz sa možno udržíš vo vzduchu... Potom budeš lietať. Budeš lietať ako vták. Nenechaj sa zvábiť lesklým obalom tohto jednorazového sveta. Chráň si svoje krídla. Nejasne tušíš, že človek je stvorený pre niečo viac, než len pre život v Havaji, či na Havaji. Vykroč von napriek riziku, že skončíš v slepých uličkách. Neboj sa, Janka. Všetci sme sa na tejto ceste z našich opustených havajských ostrovov niekde zranili... Ale ty sa nevzdávaj. Niekde máme určite rezervovaný svoj vlastný warholovský americký sen. Možno ho musíme len objaviť v sebe samom. Ver, môžeš byť šťastná. Aj v tom svete, ktorý musíš žiť. Janka, chráň si svoj krásny sen... Čo viem, nepoviem. Ach nie, dopoviem. V tom sne sme my... Napoviem, len ja a ty...

5.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?