... aj z toho najväčšieho ľudomila by sa pravdepodobne stal niekoľkonásobný vrah. Aké by to bolo, keby sa myšlienky stali skutočnými? Ak by sa svet, ktorý často prácne či podvedome skrývame vo veľkej tajnosti, stal skutočným? Hoci len i na jedno popoludnie, čudné a podivuhodné. pokračovanie článku
Neviem, ako by som ti to, skrátka, opustila hlava telo, opustilo telo hlavu, ja... Vyspal som sa z teba, už ťa viac netreba. Bez dotyku, bez objatia, pochybnosti sa rýchlo stratia. Zostala len kôrka z chleba, drahá. Ja vyspal som sa z teba. Tvoj DJ. pokračovanie článku
Na dne krátera stále súperia telo s hlavou. A v jednej zapadnutej slovenskej krčme u Šofelesa spolu súperia anjel (normálny anjel s krídlami) a čert (normálny čert s rohami). Vedú nevyrovnaný (čert sa len spokojne smeje) boj o dušu sedliaka Škorca, nepolepšiteľného korheľa a ožrana. pokračovanie článku
Máločo z našich dejín je tak veľmi nedoceňované ako uzákonenie Štúrovej spisovnej slovenčiny. Málokto si uvedomuje nesmierne dosahy tejto udalosti, keď sa v roku 1843 stretli Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža na Hurbanovej fare v Hlbokom, aby spojili katolícke bernolákovské a evanjelické kollárovsko-šafárikovské idey do myšlienky jedného jazyka pre všetkých Slovákov. Ťažko už dnes chápeme epochálny význam spoločnej slovenčiny pre svojbytnosť nášho národa. Ak by sme si všetci aspoň trochu uvedomovali hodnotu nášho jazyka, koľko úsilia, námahy a obiet si vyžadovalo jeho uzákonenie, keby sme zažili aspoň trochu tej slávnej atmosféry zrodu spisovnej slovenčiny medzi uvedomelými Slovákmi, možno by sme si ju aj dokázali viac ctiť a viac by nám prekážalo jej špinenie kdejakými prostoduchými chudákmi... pokračovanie článku
Lepšie už bolo (... a bude len horšie). Ľudia boli vtedy akýsi lepší, žilo sa ľahšie, aj každý mal prácu, nekradlo sa tak, existovala spravodlivosť,...
Tendencia človeka postupne zabúdať na negatívne veci z minulých udalostí a v pamäti uchovávať len to lepšie zo spomienok, často spôsobuje, že minulosť vidíme nekriticky pozitívnejšie, ako v skutočnosti bola. Dá sa povedať, že to isté platí aj pri idealizovanom hodnotení dávnejších dôb oproti vnímaniu súčasnosti.
Keď sa však začítame trochu do slov Ľudovíta Štúra, možno na chvíľu ostaneme na pochybách, či nepíše o našom osvietenom 21. storočí, ale naozaj o tých meruôsmych rokoch, o tom dávnom storočí devätnástom na uhorskej Hornej zemi.
Akoby sa menilo len obsadenie a kulisy, hra je tá istá. pokračovanie článku
Ak som v prvej časti tohto podľa individuálneho vkusu zostaveného výberu zo Štúrových myšlienok z jeho Rečí a statí (1953) písal na adresu nášho národa príliš kriticky a so skeptickou perspektívou, tu uvidíme vec aj z druhej strany, keď sa spolu so Štúrom skúsime pozrieť na príčiny toho, čo je typické pre ľudí na Slovensku. A musíme len oceniť odstup, nadhľad a láskavosť Štúrovej generácie (a mnohých ich predchodcov a nasledovníkov), ktorí napriek všetkému dokážu vidieť aj v ľuďoch, ktorí ich často urážajú, ponižujú a nemajú záujem ani túžbu vnímať a poznávať, dobro. Ak by som mal tejto časti dať samostatný názov, asi by to bolo Ospravedlnenie Slovákov. pokračovanie článku
Ešte nebol ani pochovaný, ale kdejakí niktoši už doňho kopali a pľuli na pamiatku veľkého človeka. Keď na začiatku roka 2009 skonal Milan Rúfus, étosom svojej tvorby nepohodlný Básnik, pochopil som, že mnohí Slováci si nedokážu ctiť skutočné osobnosti, ktoré vyšli spomedzi nich. A ktovie - možno si ich ani nezaslúžia. pokračovanie článku
Si (ešte) mladý. Vidíš všetko jasne a kriticky, vieš pomenovať veci priamo, rozprávaš ostro a nekorektne, nebojíš sa a máš odvahu pokúsiť sa meniť veci. Nemáš rád zatuchlinu a rezignované generácie bez ideálov, po ktorých tu ostal len trpký zápach, ktorý ťa privádza do zúrivosti. Odmietaš usmievavú faloš a slizkú pretvárku. Odmietaš všetko, čo je len preto, že to vždy tak bolo. Do nepríčetnosti ťa vytáča ľudská hlúposť a nemyslenie. Nechceš prázdnotu, hľadáš zmysel a význam, túžiš napĺňať svoje konanie a bytie. Chceš žiť skutočný a reálny život, nenávidíš paralelné štruktúry a svety trhu, pohŕdaš skorumpovanými osobami bez cti a morálky. Ty sa môžeš pevne pozerať ostatným rovno do očí, bez uhnutia pohľadu či sklopenia zraku. Aj keď robíš chyby, vieš si ich priznať. Vyzdvihuješ úprimnosť, chceš si vypočuť názor každého. Chceš priniesť niečo nové, niečo, čo tu ešte nebolo, niečo, čo nás možno posunie ďalej. Nás všetkých. Možno - lebo skúšaš, nepoznáš stopercentný recept. Chceš to všetko niekam posunúť. Ísť vpred a ukázať cestu aj ostatným. Máš svoje ideály. Máš svoje tajné sny. Máš svoj vysnený raj. Si (ešte) neskazený idealista. Si čajka. ... hm, tak zdochni. Blázon. pokračovanie článku
Už to tak vyzerá, že neisto a zmätene, možno trochu nervózne, stojíme a prešľapujeme v čase, keď pyšná Európa či západná (takzvaná) civilizácia v súlade s dejinnými skúsenosťami a zákonitosťami (možno aj nevyhnutnosťami) pomaly zostupuje zo svojho pomyselného piedestálu a azda prenecháva svoje miesto čela ľudského vývoja iným oblastiam a inému obyvateľstvu na Zemi. pokračovanie článku
Snil som teda s otvorenými očami! Aj včera na prechádzke som snil; mám neustále sny. Lebo sny sú ako opitosť alebo iný život. (Ján Červeň – Zlomený kruh) pokračovanie článku
Nevedeli, kto sú to dvanásti mesiačikovia. Nemali poňatia o sile Valibuka či Lomidreva, nemali predstavu o výzore Laktibradu. Trojruža bol pre nich len akýsi kvet. Nerozumeli, prečo by mala byť soľ nad zlato. Tri groše sa im zdali málo. pokračovanie článku
Věřil v dobro, proto musel zemřít. - Nedávno som si znovu pozrel Winnetouov Posledný výstrel, na začiatku ktorého môžeme začuť tieto slová... Majú ešte na tomto svete miesto ľudia, ktorí veria v dobro? pokračovanie článku
S nenávisťou v pohľade namáhavo nastúpil prednými dverami do trolejbusu, aby začal bez príčiny prízemne nadávať všetkým, ktorí sa usmievali. Alebo mali len radosť v očiach. Počiatočný zvýšený hlas sa postupne menil v zlostné sipenie. Nevraživý zrak prestával blúdiť po cestujúcich a prijímal tupý, neprítomný výraz... pokračovanie článku
Dám obesiť celý svet! Ak nenájdem svoje peniaze, obesím sa sám! pokračovanie článku
„Tento príbeh nie je fantastický, hoci je veľmi nepravdepodobný. Žijeme v časoch, keď sa môže stať všetko. Ak nie dnes, tak určite zajtra, lebo budúcnosť patrí vede. pokračovanie článku
Dva príbehy o deťoch. Dve rozprávania o dvoch svetoch. O mori chudoby a ostrove blahobytu. O mori, ktoré závidí ostrovu. O ostrove, ktorý nikdy nepochopí, že nemôže existovať bez mora. pokračovanie článku
Doteraz som si pri pohľade na (väčšinu) politikov mohol len strkať prsty do úst. V najbližších voľbách im ukážem zdvihnutý prst. pokračovanie článku
Pri príležitosti udelenia niekoľkých ocenení som s ním pred časom robil rozhovor pre medzičasom zaniknuvší kultúrno-spoločenský dvojmesačník Prešovský magazín (6/2009). Celý rozhovor sa odohrával vo veľmi príjemnej atmosfére pred jednou z premiér jeho domovského divadla. Nehral v nej. Prišiel sa pozrieť na svojich kolegov, ktorých si nevie vynachváliť. Rozprávanie sa s týmto veľkým skromným hercom bolo pre mňa skutočným zážitkom. Som veľmi rád, že administrátori blog.sme.sk mi umožnili pripojiť k mojim článkom o prešovských divadelných inscenáciách aj tento rozhovor. Ospravedlňujem sa za mnohé nedokonalosti, ktoré vznikli následkom obmedzení pri písaní originálu článku, keď som sa snažil vtesnať dlhý rozhovor do presne určených hraníc počtu znakov... Skutočná osobnosť. Bez ďalších veľkých rečí. Herec Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove Eugen Libezňuk. pokračovanie článku
Netypický, ale o to reálnejší prípad súčasnej rodiny. Najstarší syn R. je slabomyseľný, mladší A. zatvorený na psychiatrii a tretí N. je kripel na vozíčku. Ich matka L. sa vzdala. Rezignovala na svet a prijala pravidlá hry na pasívne prežívanie. Jediný, kto sa s tým odmieta zmieriť, je otec R. Muž s veľkým sebavedomím, ktorý čakal od života veľmi veľa. O to väčšia je jeho zúrivosť z nenaplnených predstáv. Nielen tá však prináša do jeho rodiny veľké napätie a robí jej členov nešťastnými. Aj keď si to neuvedomujú. Každý ubližuje tomu druhému, aj sebe. Svoje životy a konflikty v nich berú ako samozrejmosť. Bez možného riešenia. pokračovanie článku
Čo povieš tomu dieťaťu? / Nikdy ťa mu nespomeniem, ak ho bude pán boh živiť. / Čo keď narastie? / Že si — že si umrel. / A keď mu druhí povedia, že žijem? / Nech potom sám súdi nad tebou. pokračovanie článku
Aleluja, už som tu ja! Ty, čo si nikdy neplakal. Ty, čo sa nevieš ani smiať. Aj ty sa pridaj k nám a poď sa s nami pozerať! Aleluja, už som tu ja! pokračovanie článku
Dvadsiate storočie v skratke. Svetové vojny. Totalitný režim. Ľudské víťazstvá a pády. Vášeň. Fanatizmus. Nepochopenie. Láska. Radosť. Rany. Život, smrť. Čas. Tragédia jednej rodiny. Jedna hodina s piatimi ľuďmi na malom javisku. Koľko hodín koľkých ľudí v skutočnosti? A cez to všetko la Musica. pokračovanie článku
Je často zaujímavé vidieť veci z druhej strany. Čo hovoria napríklad cudzinci na našu krajinu a na nás, na Slovensko a Slovákov, to nám napovie veľa o nás samých. A nie je to ťažké zistiť. Aké to však bolo niekedy? Ako videl Horné Uhorsko a jeho obyvateľov nemecký cudzinec v barokovom 17. storočí? Prečítajte si Uhorského Simplicissima. Ak chcete vedieť (a vidieť naživo), ako ten istý cudzinec videl Spiš a Šariš tej doby, pozrite si Princove halušky! pokračovanie článku
Kto aspoň niekedy nezávidí tým, ktorí majú viac ako on? Kto by nechcel zbohatnúť rýchlo a ľahko? Bez práce a námahy? Kto by nechcel len tak stotisíc? - Čo to je stotisíc?! No niektorí by za stotisíc šli aj do pekla! pokračovanie článku
Čo má robiť človek? - Ktorý má už dosť tohto sveta. Ktorému sa dokonale spriečil. Ktorému je z neho dokonale zle. Svet plný verejne tolerovanej korupcie. Škandály, voči ktorým sme zľahostajneli. Cieľavedomé lži škeriace sa odporným smiechom do tvárí slušných ľudí. Arogancia mocných a bohatých. Veci a zvieratá povýšené nad človeka. Bezcennosť života. Manipulujúce médiá tvoriace umelú realitu. Každodenne znásilňovaná pravda. Každodenné víťazstvá svíň. Bieda, urážky a ponižovanie slušných a čestných. V rýchlom slede panoptika ostré kontrasty obrázkov tohto sveta, ktoré strašne bolia. pokračovanie článku
Kujme pikle, kujme pikle, obvyklé i neobvyklé. Kujme pikle, pikle kujme, snad se pikle s piklí ujme. Kujme pikle, kujme pikle, správné pikle lidi zvikle. Kujme pikle, pikle kujme, spekulujme, intrikujme… Lepšího nic není nad pořádný piklení. pokračovanie článku
Čo by ste urobili, ak by ste si v deň svojich narodenín omylom vymenili v autobuse kufrík a našli v ňom niekoľko stotisíc libier? Zbláznili by ste sa? Zmenili by ste svoju identitu? Alebo by ste sa vybrali do Barcelony, či kúpili si ostrov Bali? Neviem. Jedno je však isté - nemyslite si, že by ste to mali ľahké. pokračovanie článku
Hodina dlhšia ako ľudský vek v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove. Dobropis nie je veľká nádej. Je to malá radosť. pokračovanie článku
Na počiatku nebolo slovo. Na počiatku bola fotografia. Čiernobiely obrázok dvoch šťastných dievčat. Sestier, ktoré si boli veľmi blízke. Slovo bolo až potom. A nakoniec im ostalo len slovo – ako písmo v liste alebo hlas v telefóne. Človek zažil raj a nebude spokojný, kým ho znovu nenájde. pokračovanie článku
Sedem mesiacov po narodení sa rozhodlo o jej osude. Francúzsky kráľ Ľudovít XV. a rakúska cisárovná Mária Terézia z politických dôvodov spojili navždy životy francúzskeho následníka trónu Ľudovíta a jednej z mnohých rakúskych princezien. To ešte netušili, že sa stane jednou z najznámejších žien svojej doby a za krátkych 38 rokov bude nasledovať svojho manžela pod gilotínu. Mária Antoinetta. pokračovanie článku
Aj keď kontroverzný almanach Napred (1871) je bezpochyby to najvýznamnejšie, čo sa spája s mladým Pavlom Országhom v súvislosti s jeho štúdiom na právnickej akadémii v Prešove (1870-72), do obdobia jeho ranej tvorby patrí aj báseň, v ktorej na rovinu a s typickou mladíckou vervou vyjadril svoje pocity z niekdajších Atén nad Torysou – z Prešova. pokračovanie článku
Do bane vstupuje starý muž s vnukom, aby mu ukázal miesta, kde kedysi pracoval a ktoré preňho znamenajú viac, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Zabúda na to, že po privatizácii už baňa slúži len ako zásobník zemného plynu. Verný svojmu zvyku, vyťahuje cigaretu a škrtá zápalkou... pokračovanie článku
Ukradnuté mi môžu byť kľúče, ukradnutý si môžem byť sám, rád zaplatím ten najvyšší účet, keď najnižšiu rýchlosť mám... (Vlado Krausz)
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
